Zachráni Európu väčšia centralizácia?

Autor: Peter Ješko | 28.11.2011 o 11:06 | (upravené 28.11.2011 o 19:10) Karma článku: 4,14 | Prečítané:  304x

V súvislosti  s hospodárskou krízou sa hovorí o väčšej centralizácii v rámci Európskej Únie ako o nevyhnutnosti. Je to však naozaj tak?

V prvom rade si treba povedať o aký stupeň centralizácie by sa malo jednať. Toto často nekonkretizujú ani zástancovia spomínanej centralizácie. Niektorí to totiž ani sami nevedia. Iní to zas vedia veľmi dobre, ale o svojej myšlienke jednotného štátu nerozprávajú príliš nahlas. Myšlienka európskeho „superštátu" je totiž pre mnoho ľudí v Európe neprijateľná.

Nahlas sa hovorí o nutnosti určitej kontroly štátnych rozpočtov jednotlivých krajín. Tým sa má zabrániť neúmernému zadlžovaniu. Otázka znie :  Je možné vykonávať takúto kontrolu bez toho, aby sa jednotlivé štáty vzdali časti svojej suverenity v prospech Bruselu? V súčasnej eurozóne mali byť zárukou efektívneho hospodárenia tzv. Maastrichtské kritéria. V rámci nich mohol každý štát robiť vlastnú hospodársku politiku. Teoreticky táto možnosť vyzerá veľmi pekne, ale prax ukázala, že tento systém úplne zlyhal. Dnes je z Maastrichstských kritérií iba zdrap papiera. Nedodržiava ich totiž absolútna väčšina krajín. A to vrátane motoru eurozóny Nemecka. Na začiatku sa pri ich porušovaní robilo smerom k jednotlivým krajinám aspoň formálne „bu bu bu, polepšite sa". Potom sa našla zámienka vo forme hospodárskej krízy, prečo sa už o ich dodržiavanie netreba ani snažiť. Bolo by naivné myslieť si, že obdobná zámienka sa nenájde kedykoľvek v budúcnosti. V prípade, že chceme kontrolovať štátne rozpočty (prípadne iné nástroje hospodárskej politiky) jednotlivých štátov, musel by to zrejme robiť priamo Brusel. Tým sa však dané štáty časti svojej suverenity vzdávajú. Štátny rozpočet je predsa jeden z najdôležitejších zákonov. Ak by musel byť schválení Bruselom, znamená to, že štáty sú Bruselu podriadené.

Ak by mal Brusel takúto právomoc, kto by ju reálne vykonával? Zrejme by to bola na tento účel určená komisia. A kto by vlastne túto komisiu menoval? Bol by to Európsky parlament, alebo nejaký euroúradník? A bolo by to vôbec ešte demokratické, aby takáto nevolená komisia mala takú obrovskú moc nad jednotlivými štátmi? A keby už mohla svojvoľne zasahovať do rozpočtov jednotlivých krajín, nebolo by efektívnejšie, keby ich rovno celé pripravovala? Mali by potom národné parlamenty ešte význam?

Osobne som presvedčený, že ak sa vydáme po ceste centralizácie, nebude možné sa zastaviť na polceste. Výsledkom bude situácia, keď sa bude o všetkom rozhodovať z Bruselu (prípadne z Berlína). Národné parlamenty, ak aj budú ešte existovať, budú mat minimálne právomoci. Neviem si totiž predstaviť, ako sa dá štát riadiť napoly z Bruselu a napoly z domova. Mimochodom samotný projekt eura ukazuje, aké obrovské ekonomické problémy vznikajú, keď sa monetárna politika riadi z iného miesta ako politika fiškálna.

A dostávame sa k tomu najdôležitejšiemu : Možno predpokladať, že Brusel bude riadiť Európu zodpovednejšie a efektívnejšie ako jednotlivé štáty? Ja osobne neviem nájsť jediný argument, ktorý by takéto tvrdenie podporoval. Veď politici, ktorí riadia svoje krajiny nehospodárne, sa predsa nezmenia len preto, že odrazu budú riadiť väčší celok.

Naopak vidím s centralizáciou spojené jasné negatíva. Napríklad neverím, že Brusel bude dostatočne zohľadňovať záujmy a špecifiká okrajových krajín, medzi ktoré patrí napr. Slovensko. Skôr si myslím, že bude platiť na čom sa dohodnú Nemci, Francúzi a Taliani. Ďalším negatívom je, že centralizácia môže zhoršiť vzťahy medzi národmi, ktoré môžu mať pocit, že im Brusel krivdí. Stačí sa pozrieť na to, ako vnímajú momentálne Nemci Grékov a Gréci Nemcov. Alebo sa pozrime na rozpad Česko - Slovenska, kde sa ukázalo, že aj dva príbuzné národy, s veľmi podobným jazykom, majú problém fungovať v rámci jedného štátu. Alebo na zjednotenie Nemecka po skončení Studenej vojny. Na to aké problémy s tým boli spojené, napriek tomu, že sa jednalo o jeden národ.

Preto si myslím, že centralizácia Európy je momentálne nie len nežiaduca, ale nie je ani možná. Politici, ktorí ju nasilu presadzujú, sa dopúšťajú podobného omylu ako pri riešení hospodárskej krízy. Snažia sa bojovať proti realite. Namiesto toho, aby ju jednoducho akceptovali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?