Nepochybujem o tom, že situácia v slovenskom zdravotníctve je extrémne zlá ani o tom, že lekári nie sú dostatočne zaplatení. To isté však platí pre veľa iných profesií. Najmarkantnejším príkladom sú asi učitelia. Za katastrofálny stav v zdravotníctve viním predovšetkým vládu. Ale nie iba súčasnú, ale všetky doterajšie. Tento problém totiž nevznikol z ničoho nič. Mohol by som písať o tom ako žiadna vláda neurobila opatrenia na efektívnejšie fungovanie zdravotníctva, lebo by boli nepopulárne. Alebo o tom ako sa v tejto krajine dlhodobo rozkráda štátny majetok a tie peniaze teraz chýbajú. Ale nie o tom má byť tento blog.
Mohol by som písať o tom, že platové požiadavky lekárov považujem v súčasnej situácii za úplne mimo reality. Mohol by som sa zamýšľať nad tým, či je morálne držať ľudí, ktorých život je ohrození, ako rukojemníkov v boji o zvýšenie platov. Alebo by som mohol skúmať prepojenie šéfa lekárskych odborov na stranu Smer. Ale ani o tomto nebude tento blog.
Keď som prvýkrát počul o tom, že bude možno vyhlásený núdzový stav, mal som zmiešané pocity. Obmedzovať základné práva a slobody totiž nie je len tak. Okrem toho to zaváňalo tým, že štát chce použiť svoju moc na zastrašenie lekárov pri vyjednávaní. To, že lekári dali výpoveď, je ich právo. Žiadať vyššie platy je rovnako ich právo. Bez ohľadu na to čo si myslím o ich požiadavkách a o spôsobe akým ich chcú dosiahnuť. A ešte raz zopakujem, že súčasná situácia v zdravotníctve je v prvom rade zodpovednosťou všetkých doterajších vlád. Napriek tomu ju však treba riešiť. Vyhlásenie núdzového stavu je asi 2.najhoršia vec aká sa mohla stať. Horšie by už bolo iba keby naozaj zomierali ľudia, pretože ich nebude mať kto ošetrovať. Preto je vyhlásenie núdzového stavu ospravedlniteľné, aj keď považujem za veľmi smutné, že to muselo zájsť až tak ďaleko. Dnes sme však v stave kedy máme obidve najhoršie riešenia pokope. Aj núdzový stav aj nedostatok lekárov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A nad tým ostáva rozum stáť.
Lekári sa totiž vyhýbajú nariadeniu nastúpiť do práce, tým že si vzájomne vypisujú práceneschopnosť. Nechajme teraz bokom amorálnosť tohto jednania. Otázka znie ako je možné, že v tak kritickej situácii, keď štát považuje za nutné obmedziť základné práva a slobody, nie je schopný zamedziť tomu, aby si lekári vypisovali falošné potvrdenia o práceneschopnosti. To už naozaj žijeme v takom Kocúrkove?
Chcem vyzvať všetky príslušné štátne orgány, aby bezodkladne prešetrili, ktoré PN-ky sú oprávnené a ktoré nie. A v prípade tých neoprávnených následne vyvodili ďalšie dôsledky. Tu sa totiž jedná o úmyselné porušovania zákona, ktoré ohrozuje ľudské životy. Aby takýmto spôsobom ktokoľvek bojoval za vyššie platy je absolútne neprípustné.
P.S. : Vďaka patrí všetkým lekárom, ktorí sa tohto šialenstva nezúčastňujú a napriek tomu, že musia slúžiť viacnásobné zmeny aj za svojich kolegov, sa snažia životy zachraňovať.