Prežije euro ako mena?

Autor: Peter Ješko | 16.6.2012 o 11:13 | (upravené 16.6.2012 o 11:31) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  364x

Opakované parlamentné voľby v Grécku by mali rozhodnúť o tom, či Grécko ostane v eurozóne. Veční eurooptimisti stále veria, že výsledky budú pre proeurópske strany priaznivejšie ako tie prvé. Osobne si myslím, že očakávať výrazne odlišný výsledok ako v predchádzajúcich voľbách je skôr prejavom viery, než vecnej analýzy. Je pravdepodobné, že Grécko z eurozóny odíde. V tomto blogu sa však nechcem venovať len Grécku, ale eurozóne ako celku. A rozoberať budem „kacírsku" myšlienku, že eurozóna sa rozpadne. A hlavným dôvodom vôbec nebude krach Grécka.  

Prečo je jednotná mena problém?

Jednotná mena pre viacero štátov neznamená problém sama o sebe. Dokonca by za určitých okolností bola aj prospešná. Problémom sa stáva až v kombinácií s nezodpovedným hospodárením jednotlivých vlád a peňažným systémom v ktorom môže centrálna banka tlačiť ľubovoľné množstvo peňazí a určovať úrokovú mieru.

Štáty si teoreticky môžu pre svoju potrebu vytlačiť ľubovoľné množstvo peňazí. Samozrejme to nie je zadarmo ale následkom je inflácia, teda znehodnotenie peňazí. Príkladom štátu, ktorí až do zavedenie eura zápasil s vysokou infláciou je Taliansko. Táto krajina mala príliš štedrý sociálny systém a platy nezodpovedali ekonomickej realite. Ich znižovanie však bolo politicky nepriechodné. Bez ich zníženia by však krajina nebola konkurencieschopná a dostala by sa do obrovských dlhov. O zachovanie rovnováhy sa postarala práve vysoká inflácia, ktorá držala reálne platy na rozumnej úrovni napriek tomu, že v nominálnom vyjadrení stále rástli. Je to síce z ekonomického pohľadu horší spôsob ako ich priame znižovanie bez pomoci inflácie, ale pre ľudí prijateľnejší a teda politicky priechodný. Po zavedení eura však už nebolo možné si tlačiť vlastné peniaze a znižovať platy prostredníctvom vysokej inflácie. A keďže úsporné opatrenia boli politicky nepriechodné, krajina sa stala málo konkurencieschopnou a zadlžovala sa ešte rýchlejšie. V momentálnej situácii by jej bez pomoci ECB hrozil bankrot. Toto je aj prípad Grécka a ďalších krajín (aj keď Grécko už fakticky zbankrotovalo).

Aké sú možné východiská?

  1. Prijatie radikálnych úsporných opatrení v rámci celej eurozóny. Skončiť s vytváraním nových dlhov a obnoviť konkurencieschopnosť problémových krajín. Túto možnosť považujem za politicky nepriechodnú, pretože je príliš bolestivá.
  2. Politická centralizácia Európy a následné prinútenie členských krajín správať sa ekonomicky podľa nemeckého príkladu. Myslieť si, že problémové krajiny sa začnú správať zodpovedne, pretože im to Brusel, alebo Berlín nadiktuje, považujem za väčšiu naivitu ako myslieť si, že to urobia sami od seba. Stačí sa pozrieť do Grécka, kde si veľká časť obyvateľstva myslí, že za ich situáciu môžu Nemci.
  3. Politická centralizácia Európy a následné prispôsobenie sa južanským krajinám. Tento scenár je z týchto 3 jediný ako tak reálny. Znamenal by pokračovanie v žití na dlh, tlačenie čoraz väčšieho počtu peňazí prostredníctvom ECB a sústavnú peňažnú pomoc od zodpovedne hospodáriacich krajín k tým nezodpovedným. Osobne si myslím, že na takýto model Nemecko nepristúpi.
  4. Zánik eura. Ostáva len dúfať, že pri tom nezanikne aj to čo je na Európskej Únii dobré a to je najmä voľný pohyb tovaru a osôb.

A ako to bude s Gréckom?

Keďže radikálne šetrenie je v Grécku rovnako ako v ďalších krajinách politicky nepriechodné a EÚ už zrejme nebude ochotná ho dotovať, predpokladám, že Grécko odíde z eurozóny. Bez možnosti tlačiť vlastné peniaze totiž nebude mať na základný chod krajiny. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že podstatná časť Gréckeho dlhu je už presunutá zo súkromnej sféry do sféry verejnej a teda Grécko už je možné nechať padnúť. Bankári zachránili podstatnú časť zo svojich peňazí a daňoví poplatníci to predsa radi zaplatia namiesto nich.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?