Zvrátená solidarita

Autor: Peter Ješko | 25.6.2012 o 9:08 | (upravené 25.6.2012 o 9:18) Karma článku: 15,35 | Prečítané:  709x

Slovenský parlament schválil trvalý euroval. Slovensko tým vraj potvrdilo, že patrí do Európy. Že sa vie správať zodpovedne. Že vie byť solidárne s inými krajinami. Že sme hodní  členstva v EÚ. Aspoň tak to tvrdia zástancovia eurovalu. Ja si naopak myslím, že to so solidaritou nemá nič spoločné. A nazývať to solidaritou je výsmech všetkým tvrdo pracujúcim ľuďom na Slovensku.

V Grécku, Španielsku, Portugalsku a Taliansku sú oveľa vyššie platy aj dôchodky ako u nás. Tieto krajiny nepostihla žiadna prírodná katastrofa. Oni si jednoducho žili, a stále žijú, nad pomery. A my to teraz máme zacvakať. Napriek tomu, že sme podstatne chudobnejší ako spomínané krajiny. Napriek tomu, že nám pre nedostatok peňazí kolabuje zdravotníctvo aj školstvo. Napriek tomu, že sami žijeme na dlh. Že každý rok čoraz viac zadlžujeme naše deti. Napriek tomu máme prispievať bohatším. To nie je solidarita. To je zvrátenosť.

Hovoria nám, že problémové krajiny nemôžu šetriť rýchlejšie. Že ľudia by sa vzbúrili, keby sa im výrazne znížili platy. Ja sa pýtam, či toto je dôvod, aby im na tie platy prispievalo Slovensko. Preto, že u nás sa ľudia nevzbúria, nech sa s nami deje čokoľvek? Už teraz živíme slovenskú oligarchiu, ktorá zbohatla, a stále bohatne, na rozkrádaní štátu. Popritom živíme skupinu ľudí, ktorá nechce a nikdy nebude pracovať. A teraz máme prispieť na životnú úroveň aj iným krajinám? Ktoré sú oveľa bohatšie ako väčšina sveta? Preto, že ľudia by sa tam vzbúrili, keby si mali svoju životnú úroveň znížiť? Toto sa naozaj niekto odváži nazvať solidaritou?

V skutočnosti je to však ešte horšie. Euroval je totiž v prvom rade o záchrane veľkých bánk. Krach Grécka bol dlho neprípustný, lebo banky, ktoré im požičali by prišli o svoje zisky. Pomoc pre španielske banky je už dohodnutá. V prvom rade teda zachraňujeme bohatých bankárov. Tých, ktorí doviedli svoje banky na pokraj bankrotu. Ktorí prispeli k celosvetovej kríze. Ktorí si napriek tomu arogantne vyplácajú miliónové odmeny. Lebo vedia, že politici ich zachránia. Z našich peňazí. Ak tvrdím, že je zvrátené, aby Slovensko prispievalo bohatším krajinám, ako mám nazvať pomoc pre superbohatých bankárov? Aj to je solidarita?

Argumenty v prospech záchrany bánk sú iné. Bez nich by vraj celý systém skolaboval. Životná úroveň by klesla možno aj o polovicu, EÚ by sa rozpadla a možno by bola aj vojna. Ak nie rovno koniec sveta. Týmto sa nás snaží vystrašiť proeurovalová propaganda. Chcú nás presvedčiť, že euroval je „menšie zlo". Že to nie je dobro, už totiž asi vidí každý. Tu si musím položiť otázku, kam doviedla voľba menšieho zla túto krajinu. Nechám na čitateľoch nech si odpovedia sami.

O eurovale som však presvedčený, že to nie je žiadne menšie, ale naopak obrovské zlo. Jednou z hlavných príčin súčasnej krízy je náš bankový systém. Ten je zlý z viacerých dôvodov. Na tomto mieste spomeniem iba ten, že veľké banky sú motivované k neúmernému riziku. Ak im to nevyjde a prerobia miliardy, politici ich zachránia. A práve tento systém, ktorý tak výrazne prispel k svetovej kríze sa chystáme zachrániť. A to za nepredstaviteľne veľké peniaze. Pri tom sa tvárime, že ak nezodpovedne sa správajúce banky zachránime pred bankrotom, zrazu sa začnú správať zodpovedne. Táto predstava je neuveriteľne naivná. Ak chceme, aby sa banky správali ináč, musíme zmeniť systém v rámci ktorého fungujú. A to v prvom rade, tak že nebudeme zachraňovať tie, ktoré skrachovali kvôli neúmernému riskovaniu. Tým ich zároveň budeme motivovať,  aby riskovali menej. Keďže pomocou eurovalu dosiahneme pravý opak, som presvedčený, že euroval problémy v Európe iba zhorší.

Kvôli objektívnosti musím spomenúť, že prípadný krach veľkých bánk bude bolieť. A to poriadne. Z krátkodobého hľadiska zrejme bude mať za následok zvýšenie nezamestnanosti a zníženie platov. Zďaleka to však nebude koniec sveta, čím nás strašia niektorí politici. A určite kvôli tomu nebude vojna (v tomto ohľade je skôr nebezpečný bruselský diktát, ktorý je živnou pôdou pre extrémny nacionalizmus). Z dlhodobého hľadiska by však krach niektorých bánk prispel k ozdraveniu systému. A je to v prvom rade zdravý systém, na ktorom môžme stavať budúcu prosperitu.

Na záver ešte jeden neekonomický pohľad. Ak pripustíme, že nejaká banka, prípadne iná firma, je príliš veľká na to, aby sme ju nechali skrachovať, pripúšťame, že sme na nej absolútne závislý. Táto banka má potom nad nami absolútnu moc. Môže si robiť čokoľvek. My ju vždy vytiahneme z problémov, lebo bez nej nemôžme existovať. V momente, keď toto pripustíme, sme pripustili stratu vlastnej slobody.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?